KNIŽNÝ TIP: Pocta zabudnutým chodníkom
Turistické chodníky sú pre dnešných turistov jednoducho súčasťou dolín, sediel a vrcholov. Kde sa vzali a kto a prečo ich vlastne vybudoval, nás už až tak nezaujíma, proste po nich chodíme. Pohľad na chodníky ale aj na turistiku sa za mnohé roky zmenil. Neraz sa zdá, že cieľom už nie je obdiv majestátu horskej prírody násobený podaným výkonom pri výstupe, ale pohostenie na vysokohorskej chate či selfie s atraktívnym pozadím kvôli zvýšeniu spoločenského statusu na sociálnej sieti.
Turisti však pred mnohými desiatkami rokov kráčali po oveľa užších a technicky náročnejších chodníkoch s nepomerne horším výstrojom ako je tomu teraz. Pohybovali sa pre nich v oveľa drsnejších podmienkach. Nemali pri tom žiadnu možnosť poslať sms s udaním polohy GPS pre ich záchranu. Napriek všetkým obtiažam, s ktorými museli pri turistike počítať, vybudovali už na prelome 19. a 20. storočia a v jeho prvých desaťročiach úžasnú sieť vysokohorských chodníkov, ktoré sa stali základom dnešných turistických chodníkoch. Kráčame po nich a ani si neuvedomíme, že viaceré z nich už majú viac ako 100 či 150 rokov.
Všetkým tým, ktorí sa zaslúžili o ich vybudovanie patrí pocta za odvahu a úsilie, ktoré v podobe ich chodníkov pretrvalo až dodnes. Pravda, na viaceré značkované či neznačkované turistické chodníky, ktoré boli kedysi bežne využívané, sa dnes zabudlo. Z rôznych príčin. Niektoré z nich sa prestali využívať, keď časom vznikli chodníky nové, ktoré viac pritiahli vtedajších turistov. No na viaceré sa "zabudlo" či sa proste jednoducho zrušili, lebo to bolo jednoduchšie riešenie, ako sa postarať o protierózne opatrenia, natiahnuť reťaz či chodník aspoň poriadne označkovať, aby sa na ňom neblúdilo. Dôvodilo sa, a i dnes sa dôvodí všeličím, bezpečnosťou či ochranou prírody alebo oboma spolu. Možno by sme dnes nezažívali taký neúnosný pretlak turistov na chodníkoch vedúcich na mimoriadne obmedzený počet sediel a vrcholov, keby sa zachovala aspoň časť niekdajších chodníkov.
Publikácia chce byť tiež spomienkou na minulosť turistických chodníkov a zašlú éru tatranskej turistiky. Náčrtom minulosti chodníkov a opisom ich súčasného stavu poskytnúť dnešným turistom obraz o náročnosti turistiky spred 100 rokov. Výber fotografií je zameraný nielen na zdokumentovanie technického stavu chodníkov, ale najmä na priblíženie výhľadov na končiny Tatier, ktoré sú čitateľovi odopreté navštíviť.
Mnohé zabudnuté chodníky vydržali bez najmenšej údržby desiatky rokov až doposiaľ. Aj z tohto pohľadu treba vzdať poctu ich budovateľom. Chodníky vedeli v tom čase navrhnúť a postaviť tak, aby odolali nielen prírodným živlom ale aj nezáujmu verejnosti. Len veľmi malá časť z nich je dnes nepriechodná, vďaka kosodrevine, ktorá ich celkom prerástla. Na ostatných možno neraz nájsť skalných mužíkov, ktorý označujú ich trasu. Skalní mužíci svedčia o tom, že ani dnešní turisti celkom nezabúdajú a čas od času si aj tu nájdu svoj turistický cieľ.
Práve od nich, ale aj od pracovníkov, ktorí si tu plnili svoje služobné povinnosti (napríklad spočítavanie kamzíkov, obnova hraničných znakov, záchrana ľudí a pod.) sa podarilo zhromaždiť dokumentačný materiál, ktorý bol spolu s materiálom získaným počas túr s horskými sprievodcami či horskými vodcami použitý v tejto publikácii.
Trasy chodníkov v mapách boli rekonštruované nielen podľa GPS záznamov získaných z terénu či turistických serverov, ale najmä podľa súčasných a historických ortofotomáp či mapovania povrchu terénu, prístupných z verejných zdrojov.
Zdroj a foto: vydavateľstvo Tatrica